Imelo je a parazitická rastlina stromov, ako sú jablone, topole, borovice alebo duby Holm. Nemá korene, a to spolu so skutočnosťou, že jeho bobule sú veľmi jedovaté a že jeho listy sú vždy zelené, ho obdarilo veľkým tajomstvom, pretože tým, že sa nikdy nedotýkal zeme, sa malo za to, že nepatrí do neba ani na zem. .
Kúzlo imela
Mnoho kultúr jej pripisuje magické sily. Už v staroveku sa používala pri obradoch plodnosti rím počas slávnosti zimného slnovratu.
Škandinávsky Gesta Danorum Dvanáste storočie hovorí, že boha mieru Baldura, syna Odina, otrávil šíp z imela. Bohovia sa nad ním zľutovali a vzkriesili ho. Vďačný za to, že sa vrátil k životu a bol so ženou, ktorú miloval, mu Baldur udelil dar udržiavať lásku a plodnosť párov, ktoré sa bozkávali pod ním.
Preto je tiež Rastlina mieru v tejto krajine, pretože sa verilo, že vďaka Baldurovi zostane každý nepriateľ, ktorý prejde dole, nehybný až do rána nasledujúceho dňa.
Galskí druidi zhromaždili sa okolo dubov Holm plné imela, aby sa modlili. Päť dní po prvom zimnom novom mesiaci zhromažďovali kríky s malým zlatým kosákom a dávali pozor, aby sa nedotkli zeme. Potom sa používali na ochranu domov pred hexami ich zavesením na preklady.
Kresťanstvo ho ponížil vlastnou verziou príbehu: spočiatku to bol strom, ale keďže Ježiš bol ukrižovaný na kríži z imela, Boh ho preklial a odsúdil ho, aby žil ako parazitický krík ušľachtilého stromu bez toho, aby mohol znova zakoreniť v zemi. Z tohto dôvodu sa už v ornamente nepoužíva ako ozdoba Vianoce, ale cezmína, s ktorou je zmätený, aj keď toho veľa spoločného nemajú.
Preto je veľmi zaujímavá rastlina ako tetovanie, buď sám ako vínna réva okolo pupka alebo paží, alebo ako súčasť väčšej kresby napríklad na konároch stromu, ktorý nám zakrýva chrbát.
Nechystám sa na to tetovať, ale mám na hlave vetvičku, či mám šťastie a niečo padá.